<h3>Telo Ženy je krásou, ktorá nespočíva len v krivkách, pružnosti, váhe, či výške. Telo Ženy je v prvom rade dar a tým je Žena darom samotným. Pochopiť toto tajomstvo je pochopením mystéria života a samotnej Ženy.&nbsp;</h3> &nbsp;Život, moja Žena mi krásne ukazujú smer “kam kráčať”. Napriek tomu, že make-up je vášňou od detstva, ako som už spomenula, došla som do bodu, že krása nemá len fyzickú úroveň a podobu, ale aj svoju hĺbku a to jei proces. Od make-upu, cez kurzy, rôzne módne prehliadky, či eventy a neustály kontakt so ženami som sa dostala do rôznych dimenzií krásy, ktoré sa týkajú už tzv. “posvätnej ženy”. Rôzne štúdie, prednášky, kurzy, semináre, školenia, knihy, techniky, jednoducho sebarozvoj krásy -&nbsp; bod, v ktorom som dnes. Občas ma to zatiahne dať si nejakú impozantnú “nálepku” pýchy, no nakoľko komunikujem s vlastnou silou a ženami a poznám ich vlastnosti, cítim a uvedomujem si, že to môže spôsobiť nerovnováhu a krok vzad. Rada sa ale pochválim a ocením, pretože svoju prácu s make-upom a fyzickú krásu ženy som touto cestou povýšila na akési poslanie. Odovzdať ďalej ženám čo všetko krása je, kde ju nachádzať, na akých hodnotách u každej individuálne je postavená, ako ju vnímať a hlavne si ju dokázať uvedomiť a prijať ju.Uvedomiť si, že hoc je krása abstraktný pojem, paradoxne je veľmi konkrétny. Len ho správne uchopiť, ako hlavou, tak vo svojej podstate.&nbsp; &nbsp;

KRÁSA TU A TERAZ

<h3>Je náročné si uvedomovať samú seba, byť bdelá v prítomnom okamihu a zároveň sa od seba dokázať vzdialiť a pozorovať sa z odstupu. V inom prípade dochádza k vzájomnej komunikácii našich žien v nás.</h3> &nbsp;Je pre mňa častokrát veľmi náročné komunikovať so ženami, pokiaľ nie som vnútorne stabilná. Vtedy aj moje vnútorné dialógy môžu byť klamlivé a spôsobovať ilúzie. Emócia je krása Ženy, ktorá ak nie je v súlade, dokáže narobiť chaos a bordel. A práve to môže byť situáciou, kedy prestávam mať jasnú myseľ. Preto sa snažím so ženami zachovávať pokoj, ostať pevná a ukotvená a vnímať všetko čo sa odohráva. Len tak potom dokážem byť ďalej pozorovateľom a dať tomu objektívny pohľad, ktorý má vyšší rozmer a ktorý nachádzam v rôznych súvislostiach.&nbsp;Akoby, keď som so ženami, či už pri tvorbe makeupu, alebo v kruhu medzi nimi, napriek tomu, že ostávam ženou, kedy vnímam ich krásu, je pre mňa potrebné byť zároveň aj mužom, aby mohlo dôjsť k jasnejšiemu úsudku.&nbsp;V každom prípade si napriek adekvátnemu odstupu zakladám na príjemnej ženskej atmosfére a priateľských vzťahoch. Len tak si dokážem budovať tú posvätnú intimitu a dôveru, ktorá je pre nás Ženy tak náramne dôležitá. &nbsp;

POZOROVATEĽ KRÁSY

<h3>V každom okamihu svoju krásu vyjadrujem inak. Sama si volím formu aj spôsob. A týmto podávam informáciu o svojom vzťahu&nbsp; k sebe smej.</h3> &nbsp;Často som vo vnútornom dialógu so svojou krásou, so svojimi ženami, ktoré túžia byť&nbsp; vyjadrené von. A tam je to rôzne. Tvorba make-upu ženám, moje zápisky svojich myšlienkových pochodov, kde si tvorím denník, alebo si s priateľkami a ženami na stretnutiach pri kávičke vedieme rozhovory o kráse, či už sa riešia vzťahy, práca, problémy, alebo naše potenciály, ktoré častokrát nevnímame.&nbsp;Je úžasné vytvoriť make-up, keď sa na ženu a jej podstatu naladím. Keď komunikujem s jej ženstvom, ktoré zachytí, že ho vnímam a môže mi zrozumiteľným jazykom vyjadriť čo konkrétne chce, ktorá časť ženy túži po pozornosti. Ide o akúsi vyššiu formu rozhovoru, kde komunikujem s telom ženy, jej mimikou, gestikuláciou, celým jej prejavom, ktoré dáva do slov. Výsledok samotného make-upu je správnym pochopením nášho dialógu, kde dochádza k pocitom sebavedomia a žena vníma svoju hodnotu.Make-up z môjho pohľadu môže byť zakaždým profesionálny, no hlbšia komunikácia pre mňa znamená zachytiť tú informáciu, pocit, ktoré mám farbami vyjadriť. Vtedy dochádza k akémusi vzájomnému prepojeniu medzi ženami, čo je tiež len výsledkom krásy a jej vnímania. Sú to práve tie pocity, s akými Ženy odchádzajú. Keď cítia vnútornú silu, dôstojnosť, vnútorný súlad. Svoju krásu. Okamih, kedy viem, že došlo k prepojeniu s jej ženstvom a vytvoril sa u nej vzťah, ktorý sa odrazil aj medzi nami. Ten dôverný a neviditeľný. To isté sa deje aj pri rozhovoroch a stretnutiach so ženami, keď riešime rôzne otázky. Snažím sa plne vnímať, ako komunikácia prebieha a či sú informácie, ktoré majú byť vypočuté ako odovzdané tak prijaté. Je vlastne jedno, či je to makeup, alebo kávička, všetko je len prostriedok komunikácie a tvorby vzťahov. Poukázať na ich dary, potenciály a krásu, ktorá v nich spí a chce byť prebudená. &nbsp;

FORMA VYJADRENIA KRÁSY

<h3>Jedna Žena je milión žien, milión tvárí, milión príbehov. Každá z nich vo mne žije ten svoj príbeh individuálne a zároveň spoločne s ostatnými. Prejav týchto žien na nevedomej úrovni často spôsobuje vojny. A každá vojna začína doma v kuchyni:-))</h3> &nbsp;Krása je mystérium všetkého. Mystérium Ženy ako takej. Tajomstvo, ktoré ma núti ponoriť sa hlbšie a hlbšie a vnímať všetky jej čiastočky, ktoré tvoria celok. Ja sama v sebe vnímam mnoho rôznych aspektov krásy, svojho ženstva, ktoré sú navzájom prepojené každá v nejakom vzťahu. Tu mi veľmi pomáhajú vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, ktoré mi poukazujú a tým smerujú k sebareflexii, ktorá poukáže buď na potrebu urovnania konfliktu v sebe, alebo že je všetko v súlade, ako má. Vlastnosti môjho ženstva, ktoré mi dávajú silu a tvoria charizmatickú osobnosť. Všetky aspekty svojho ženstva v nejakej forme vyjadrujem von do okolia. Ak si svoju krásu chcem ale uvedomovať a tvoriť ju a formovať, potrebujem vedieť, ktorá časť ženy ma ovláda, ktorú zanedbávam a nedávam jej pozornosť, ktorej sa dožaduje. Samozrejme, ak sa to deje v mojom nevedomí, dochádza k stretu a konfliktu vo mne a tým častokrát aj s okolím.&nbsp;Nie nadarmo sa vraví, že “žena je silnejšia ako muž”...Napríklad moja “femme fatale” dokáže mať neuveriteľnú silu Afrodity. Ako v pozitívnom zmysle, tak v tom negatívnom. Ak ma vo vhodnú chvíľu požiada o svoju pozornosť a ja dokážem vnímať čo by chcela, či potrebovala, veľmi rada ju podporím “červeným rúžom a vysokými opätkami” a ona mi na oplátku dodá dostatočnú silu, krásu, vášeň a zároveň ochranu, čo sa odrazí v spoločnosti ľudí tým, že všetka pozornosť je venovaná mne. Sú to nádherné pocity, kedy vnímam svoje ženstvo a vedome s ním komunikujem. To všetko a ešte viac tvorí moju krásu, moju Ženu a celú moju podstatu. Otázkou je, aká hlboká je moja túžba po jej poznaní. Pretože už samotná túžba je akousi vlastnosťou krásy ako vonkajšej tak vnútornej. Žena je najsilnejšou, najzmyselnejšou, ale aj najnebezpečnejšou zbraňou, ktorá má túžbu spoznávať seba a svoju krásu. Otázkou je, či o nej viem a ako s ňou komunikujem a tým pracujem. &nbsp;

TVORBA KRÁSY

<h3>Byť prítomná a zároveň sa dokázať oddeliť znamená pre mňa vnímať obe polarity, ktoré ma v živote dokážu sprevádzať v jednote. Častokrát ale vplyv jednej strany dokáže vytvoriť tlak, ktorému buď podľahnem, alebo mi môže ukázať smer.</h3> &nbsp;Krása ma sprevádza celý život v rôznych formách a ja ju vedome, či nevedome nasledujem. Makeup, šaty, módne časopisy, hviezdy, ikony, všetko s ňou spojené je spojené so mnou. Vždy som sa vnímala krásne, hoc som riešila len svoj zovňajšok. Rokmi ale, ako sa prirodzene vyvýjam, mi odovzdáva skrz skúsenosti mnohé poznatky a svoju múdrosť, na základe čoho sa cítim nie len krajšia, ale vnímam akési prepojenie so svojím vnútrom a svojou krásou. To, ako ma smeruje, akým spôsobom so mnou komunikuje, je mojím vyjadrením ďalej voči svetu a voči sebe samej. Keď si uvedomujem v čom tá krása a moja práca spočíva. Make-up, môj štýl, vzťahy so ženami, knihy a načúvanie sebe samej je práve tá informácia, ktorú ženám odovzdávam, či už ako “posol krásy”, alebo makeup-artist, alebo ako priateľka pri kávičke. Každý detail, ktorý na sebe vnímam a pozorujem je otázkou komunikácie a tým prehlbovania vzťahu so sebou a so ženami. Okamihy, kedy sa naladím a vnímam, čo chce byť zvýraznené a čo naopak ostať v úzadí. A aj tu si častokrát pokladám otázku, či ide o nedostatok, alebo prednosť. Totiž z pohľadu akejsi “mince dvoch strán”, tzv. polarity ma to núti automaticky rozlišovať. Naopak z pohľadu vyššej perspektívy si uvedomím, že tomu prikladám “hodnotu nejakého zážitku” a vtedy to viem mierne odľahčiť a držať sa v strede. Často sa mi totiž stáva, že z nedostatku sa stane prednosť. Či už mojou vedomou prácou, alebo to samo odíde. Aj preto vnímam, že krása ako taká, má zakaždým iný odraz, ktorý vo svojej podstate zostáva nemenný.&nbsp;Na fyzickej úrovni je úžasné, že jej každý deň môžem meniť podobu. Byť kýmkoľvek, kým chcem, kým sa cítim byť, obliecť si akúkoľvek persónu, či už vo forme makeu-pu, či outfitu je mojou identitou a zároveň ochranou.&nbsp; &nbsp;

SPRIEVODCA KRÁSY

<h3>Vo väčšine života bolo a v mnohých prípadoch stále je moje vnímanie krásy veľmi subjektívne. Spôsobuje to práve moja citlivosť, ktorá mi je, ako žene prirodzená, čo vytvára častokrát domnienku.</h3> &nbsp;Keď sa povie krása ženy, človek si hneď predstaví prototyp nejakej tej svojej krásky. A úplne s tým súhlasím. Keď sa ale zamyslím nad samotným pojmom “krása”, vnímam mnoho vnemov, pocitov, informácií a vtedy si uvedomím, že krása je veľmi abstraktná. Pre mňa osobne je to v prvom rade spojenie so Ženou, ako aj Žena samotná. Práve ona je zástupkyňou krásy, ako aj jej nositeľkou. Či už si ju spájam s makeupom, s módou, s charizmou, ocitám sa v bode akéhosi paradoxu všetkého a ničoho. Z povrchného hľadiska vnímam krásu ako niečo, čo sa páči oku. Ak ale nahliadnem hlbšie, je to niečo s čím si krásu asociujem. A ak chcem krásu vnímať ako niečo hodnotné, znamená to pre mňa, že k nej chcem mať nejaký vzťah. Práve tam, kde tvorím vzťah, môžem dávať hodnotu a krásu.&nbsp;Niečo, čo so mnou rezonuje, čo mi vytvára rôzne pocity, ktoré sa potom odrážajú von.&nbsp;“Lenže čo s tým, čo vnímam ako škaredé? A je to vôbec škaredé? Alebo je to len môj pohľad na základe pocitov a vyvoláva to vo mne rôzne dojmy, ktoré častokrát vytvárajú predsudky…Ako a s čím si krásu asociujem, taký pohľad a hodnotu jej dám. &nbsp;Krása je Žena. Žena je pre mňa život. Źivot je vzťah, ktorí tvorí Žena. Aký vzťah mám a tvorím voči sebe, takú krásu vnímam okolo seba. Podľa toho vyzerá aj môj makeup a celkový look, moju identitu.&nbsp; &nbsp;

ŽENA JE KRÁSA - V ČOM VLASTNE SPOČÍVA?

<h3>Každý deň si môžem zvoliť, či budem reaktívna, alebo kreatívna. Oboje sú správne, oboje sú pohyb a oboje mi prinesú výsledok.</h3> &nbsp;&nbsp;Dnes si dávam otázku “kde sa vlastne nachádzam?” - vlastne ani neviem. Cítim sa ale dobre v tom ako som a cítim, že si svoj Domov kreujem každý deň. Hlava ma vlastne väčšinu života tlačila k nejakému cieľu, ktorý som ani nemala zadefinovaný. Dosahovať ideál dokonalosti, ktorý mi nepriniesol nič iné, len smútok mi pomohlo pochopiť, že je to len ilúzia.&nbsp; Dnes ma to niečo vo mne poháňa vpred, akurát pohľad a spôsob sa zmenil. Práca, ktorá ma napĺňa, rodina, priatelia…to všetko je každodenný odraz môjho ja, môjho Domova ako v sebe, tak vonku. Keď Domov nie je ničím iným ako každodenné “užívanie si” seba samej v rôznych okamihoch, situáciách a vnímať tento proces bytia a žitia a jeho dôsledky.&nbsp;Vzťahy s ľuďmi, rodina, priatelia sú zrkadlom a zároveň odpoveďou pre mňa.&nbsp;Keď nechcem už tlačiť na nič, ako dieťa, ktoré chce novú hračku, či pozornosť z nedostatku, ale nechávam len veci k sebe samé plynúť a prijímať také, aké sú. Zároveň ale učiť sa nechať odísť to čo má, čo splnilo svoj účel. Jednoducho byť pasívne aktívna a zároveň prijímajúca.S vďakou a porozumením, ale aj vierou, že žiadny koniec neexistuje, že všetko je pohyb, prirodzený proces a tvorba môjho bytia, môjho príbehu a mojej identity.&nbsp;

CIEĽ JE DOBRÁ NAVIGÁCIA, ALE AKO KONEČNÁ STANICA JE UTÓPIOU

<h3>Pocit kľudu je síce na nezaplatenie, ale dlhodobo spôsobuje stagnáciu a nudu. Neustály rozpor zase chaos a stratu seba samej, alebo pohyb vpred.</h3> &nbsp;Rozhodnúť sa byť vedomou ženou vyžaduje moju každodennú koncentráciu seba samej, od čoho sa ďalej odvýja môj postoj a chovanie. Uvoľňovať z nárokov a návykov, byť menej tvrdá na seba a učiť sa byť láskavá tam, kde mám silné presvedčenia, ktoré pochádzajú zo zranení nie je úplne jednoduché. Na druhej strane mi ale nič neostáva, pretože aj tak ma to len dovedie do bodu otázky, či sa tento konflikt dá vyhrať zápasom o moc.&nbsp;A aj tento boj je prirodzený do času, kým ma natoľko unaví, že sa vzdávam a ustupujem. Boj s mlynskými kolesami je nekonečný, ale častokrát pre moje uvedomenie a pochopenie potrebný. Až vtedy dokážem prijať veci a jednoducho si dopriať to, po čom konkrétna žena vo mne túži.&nbsp;Ženy vo mne mi nastavujú situácie, skúšky, ktoré ma hádžu z jedného extrému do druhého. Byť neustále prítomná a bdelá a vnímať čo sa vlastne deje a snažiť sa neustále komunikovať a spolupracovať s mužom, aby som nespadla do kolotoča pascí je taktiež namáhajúce. Vytvára mi to tlak neustálej koncentrácie na seba samú a mnohokrát nevedomé sebaobviňovanie, či robím správne. Ocitám sa v tej istej situácii, ktorá vytvára domnelú ilúziu zmeny a nevidím, že sa vymenil len obal. Kašlať…Nie nadarmo sa vraví “najlepšia je zlatá, stredná cesta”.&nbsp;Nedá sa neustále kontrolovať a zároveň sa nedá žiť v chaose. Dokážem ale vnímať svoje emócie, pocity, procesy, ktoré sa vo mne odohrávajú a byť kreatívnou.

NESÚLAD JE VÝVOJ

<h3>Dokázať sa pozrieť na veci jasnejšie, objektívnejšie, alebo len z iného uhla, na to je potrebný muž. Len on dokáže z predsudkov vytvoriť zdravý úsudok a vidieť veci také, aké naozaj sú.</h3> &nbsp;&nbsp;Nedokážem si predstaviť svet bez mužov. Ja osobne feminizmus neuznávam, aj keď ho rešpektujem. Osobne nie som tou ženou, ktorá tvrdí, že muža nepotrebuje. Naopak. Je nielen krásnym protipólom, ale aj tou polaritou, ktorá so mnou neustále spolupracuje. Tzv. pozorovateľom, ktorý mi dokáže dať objektívny pohľad. Práve v tomto mi pomohlo štúdium psychológie, rôznych mystérií a ich archetypov, ako aj kurzy koučingu, no najlepšou školou je život a moje skúseností. Práve ON/muž vo mne vníma moje potreby, pocity, okamihy a drží ma v prítomnosti, ktorá ma ukotví v tele, kde si zároveň môžem uvedomovať svoju realitu. Racionálny pohľad na vec.Častokrát ma hodí do minulosti a pocitov, kedy ma začne ovládať na základe rôznych presvedčení a názorov a z toho vyplývajú potom ďalšie predsudky a samotné konanie v realite. Popri tom sa zároveň snažím uvedomovať si, že moja každodenná tvorba a bytie samotné je tu a teraz a len s týmto okamihom dokážem pracovať, ohýbať ho a rôzne formovať, ako v sebe tak vonku.&nbsp;Práve takto si môžem uvedomovať každú ženu v sebe, ako si nás muži uvedomujú von a tým nám dávajú pozornosť, po ktorej mi ženy tak túžime. Takto dokážem pozorovať svoje ženy v sebe, ich emócie, ktoré vo mne vytvárajú chaos a nastaviť poriadok skrz pravidiel, štruktúry, disciplíny, ktoré tvoria zákon. Urobiť si dôkladnu analýzu, odkiaľ emócia pramení, prečo, aký je jej ďalší zámer a nakoniec jej ukázať svetlo, aby som dokázala tvoriť zdravý vzťah k sebe, k ľuďom, k životu. Dokázať si ujasniť cieľ a zámer svojho ďalšieho bytia ma vedie k tvorbe svojho života. Držať sa tohto zámeru, nasledovať ho je moja tvorba pevných základov s pevným pilierom, ktoré sú stabilitou Domova. Vnímať svoje ženy v sebe a dať im vedomú pozornosť ma učí každý deň sa rozhodovať ako konať v živote a aký Domov si tvoriť. Aké základy mu dať ako aj dostatočný priestor.

BEZ MUŽA TO NEJDE

<h3>Domov pre mňa dnes neznamená nič iné, ako vzťah. Dokázať cítiť seba samú a svoje túžby, cez ktoré so mnou ženy komunikujú. Potreba byť prijatá so všetkým čo k tomu patrí.&nbsp;</h3> &nbsp;&nbsp;Všetky moje Ženy vo mne vyvolávajú zmes emócií a chaos, ktorý zase vyvolá otázku “kde je vlastne ten môj Domov? Kam sa vrátiť a v čom vlastne spočíva?”Denne ma ženy svojím tlakom v mojom vnútri nútia zamýšľať sa nad touto otázkou. Samotný proces môjho bytia a konania mi začal ukazovať smer. Moment, kedy som postupne začala chápať tú princeznú v sebe a v čom to spočíva. Hodnoty, ktoré mi boli odovzdané, ktoré sa odrážajú v tradíciách, poznaní a odovzdávaní ich ďalej svojím bytím a žitím, v samotnej kultúre, ktorá to celé tvorí.Keď som si začala postupne uvedomovať, že byť dieťaťom v dospelom veku znamená veriť a tvoriť si tú svoju rozprávku skrz toho čo ma baví, napĺňa, prináša mi zmysel a zároveň si dať štruktúrou a disciplínou pevné základy. Vtedy dokážem vnímať ženy v sebe, energiu, ktorá túži byť prejavená, zároveň svoje dieťa, ktoré túži po svojej pozornosti.&nbsp;Detstvo a puberta sú pre mňa akýmsi ukazovateľom a indikátorom mňa ako človeka, môjho ženstva a tým vlastne mojej vzťahovosti k sebe a k ľuďom. Kde a v čom bola moja žena zranená, čo spôsobilo môj ďalší prejav, kde som stále bloknutá a kde sa odmietam a reagujem nezrelo. Vtedy sa pozriem na vzťahy okolo seba, pretože práve oni sú odrazom mňa samotnej a môjho vnímania seba samej. Kde v akej časti svoje ženy odmietam, kde bojujem a kde naopak prijímam. Vnímanie a cítenie seba samej je proces a cesta Domov.

ŽENA JE DOMOV

<h3>V každej pozícii som niekým iným a stále ostávam jednou. Všetky Bohyne ma môžu viesť, ak im dokážem dať priestor na to určený. &nbsp;</h3>Som Ženou a dnes už aj ja matkou, ktorá má mnoho tvárí. Učiť sa vnímať každú tvár, uvedomovať si ich, dokázať ich rozlíšiť a podľa toho zaujať postoj, kde zároveň vyjadrím aj seba samú v rôznych situáciách pre mňa znamená byť v neustálom kontakte so sebou. Keď si dnes uvedomím, že som matkou, manželkou, milenkou, kamarátkou, dcérou, sestrou, make-up artistkou, sprievodkyňou krásy, blogerkou a mnoho ďalšieho, vytvára to vo mne dostatočný chaos, ktorý dokáže spôsobiť totálnu paniku a dostať ma do deficitu v rôznych oblastiach. Ak sa do toho zapojí aj tá princezná z detstva, ktorá začne tlačiť, pretože chce späť svoju rozprávku, oheň je na streche.&nbsp;Takže, kým vlastne som, keď mám toľko tvárí? A kým vlastne túžim byť a ako žiť? Ako si tú svoju rozprávku tvoriť, aby som neprepadla ilúziám a zároveň žila to čo chcem, svoju pravdu? Cítiť Domov, byť dôstojnou princeznou so všetkými tými pravidlami, ktoré život prináša? Dokázať byť zodpovedná v povinnostiach voči sebe samej a držať tú vyššiu moc, ktorá nám pomáha?

MATKA, SESTRA, DCÉRA - JE STÁLE JEDNA ŽENA

<h3>“VRÁTIŤ SA DOMOV” - Prvú polovicu života som hľadala Domov vo svete, vonku, mimo seba. V partnerstvách, v práci, v rôznych oblastiach života, až kým ma ten svet vonku nenápadne nasmeroval do seba. K rodičom a kultúre.</h3> &nbsp;Ako dieťa som milovala rozprávky a rôzne príbehy, čo mi ostalo dodnes. Zakaždým som ich veľmi prežívala, zžila sa s hlavnými postavami a s nimi potom žila ďalší príbeh. Vytvorilo mi to ilúziu, že život môže byť rozprávkový. Až kým mi počas dospievania tieto ilúzie princezny a jej rozprávky nevzala výchova, ktorá mi nastavila diametrálne odlišné vnímanie života a ženy ako takej. “Rozprávky sú len výmysel pre deti a princezné predsa neexistujú. Život je disciplína, zákony a poriadok a hlavne hierarchia, ktorá má svoju autoritu a tu je potrebné poslúchať!” Opakovaná lož sa stáva pravdou a to nemôže viesť k inému, ako k strate seba samej, svojej autority.&nbsp;Ako povedal Carl Gustav Jung “Človek si prvú polovicu života buduje ego, aby ho v tej druhej polovici mohol búrať”. Kríza stredného veku je moment v živote každého človeka, ktorá nás nielen zastaví, ale snaží sa nám posvietiť si na svoje doterajšie chovanie, činy a postoje a na základe nich pokračovať ďalej. Obdobie puberty majú svoje čaro a sú zákonom dané. Ako cykly v prírode, ktoré sú samotnou evolúciou.&nbsp;Asi som sa narodila pod šťastnou hviezdou, pretože som to svetlo v tom náročnom období zachytila a mohla zmeniť smer. Pomaly búrať “Babylonskú vežu”, ktorá spôsobovala mnohé predsudky voči sebe a svetu a vracať sa späť k svojej stratenej autorite a svojim príbehom. Opäť začať veriť, že život môže byť rozprávka a tvoriť si každodenný príbeh, kde sa cítim Doma. S-vedomím, že život som ja sama a môj príbeh je proces a tvorba, cykly, ktoré sa opakujú, kde ja môžem vnímať svoje potreby, pocity a zároveň nielen dodržiavať pravidlá a zákony, ktoré sú dané, ale tvoriť si aj tie svoje. Vnímať autoritu v sebe, ktorá poukazuje na to čo chcem a potrebujem pre svoj vývoj a zároveň blaho. Nechať sa ňou viesť, pretože one je jedinou mojou pravdou, ktorá mi poskytuje Domov a zároveň ma učí ako sa pohybovať a prispôsobovať sa pravidlám spoločnosti.&nbsp;

JEDINÁ ISTOTA JE POHYB

Aby som poznala hlbšie svoju krásu Ženy, potrebovala som najprv pochopiť v čom tá krása spočíva a kto, alebo čo ju tvorí. Práve návrat do rozprávok, príbehov a mytológie mi pomohli nazrieť do tajomstiev ženstva, viac chápať seba samú a žiť svoj život vedomejšie a radostnejšie. Nebrať veci tak vážne a zároveň dokázať mať svoj život pod kontrolou s voľným plynutím všetkého.1000 a Jeden príbeh je Nekonečný príbeh príbehov, ktoré tu v tomto svojom priestore chcem s Vami zdieľať a tým sa s Vami prepájať. Táto cesta krásy a jej tajomstiev je otvorená pre každú z Vás, ktorá miluje príbehy a túži sa stať vedomou Ženou a poznať svoju krásu. &nbsp;<h3>MÉDIUM - DIEŤA</h3><h3>1,) POZNAJ SVOJ CYKLUS VEČNOSTI - Dieťa vo mne je tá časť, ktorá mi poukazuje na to v čom sa neustále cyklím, v akých zraneniach, ktorými ma ovláda, alebo mi poukazuje na tvorbu, ktorá má byť prejavená.&nbsp; &nbsp;</h3>Keď pocítim túto silu v sebe, vnímam to malé dievčatko, ktoré bolo extrémne živé a neustále vyžadovalo pozornosť. Detstvo, ktoré som preplakala, pretože som sa cítila nepochopená a tým neprijatá. Svojím spôsobom mi tento pocit ostal dodnes.&nbsp;Som príliš citlivým dieťaťom, ktoré všetko naplno prežíva, preciťuje, čo mi často spôsobovalo šialenú radosť, alebo naopak bolesti a smútok. Každopádne ma od narodenia sprevádza pocit, že sem nepatrím. Neustály boj so zákonom a autoritami, či už matka, výchova, nastavenia, vo všetkom som sa cítila ako väzeň. Problém s prispôsobovaním sa, ma do určitej miery sprevádza dodnes, ako aj prijatie, že tu nie som sama. Svoje potreby a túžbu po láske som vyjadrovala svojsky a ak nebolo po mojom, dala som to všetkým vyžrať. Nezvládala som často krát tú bolesť, ktorá pramení z pocitu odmietnutia a nelásky. Všetko fungovalo cez slová “musíš a poslúchaj”, s čím mám problém dodnes, keďže to malé dieťa vo mne stále žije. Vyjadriť sa slobodne, povedať svoj názor neprichádzalo do úvahy. Akoby sa odo mňa vyžadovala zodpovednosť za svoj prejav a sloboda v tomto svete zákonov a príkazov nie je povolená. Aby som dokázala “duševne prežiť”, našla som si svojich kamarátov v rozprávkach, kde som sa cítila prijatá a našla som dostatok lásky. Naučila som sa tráviť čas osamote a radšej som nikoho neobťažovala.&nbsp;Mimo rodiny ale som mala množstvo kamarátiek, v ktorých som našla svoju druhú rodinu. Neustále lezenie po stromoch, rôzne hry a súťaže, najlepšie kamarátky, to všetko bol môj Domov. Priestor, kde sa cítim pochopená a prijatá. A takto si to uchovávam dodnes. Dobré vzťahy so ženami a priateľstvá sú vzácnosť, kde si aj dnes liečim svoje zranenia a boliestky.&nbsp;

CESTA KRÁSY JE OTVORENÁ…

<h3>“ZACHYTIŤ MOMENT JE KĽÚČOVÉ” - Stretnutie so ženami častokrát vytvára akési neviditeľné bariéry, ktoré bránia samotnému priblíženiu sa jedna k druhej. Aj v tom smere to nie je o makeupe ako takom, ale o osobe, ktorá službu poskytuje. Na základe čoho si vyberáme, u koho si make-up chceme vytvoriť?</h3>&nbsp;Vstupujem ku klientke domov, do jej súkromia, kde ma víta rovno s pozvaním na kávu k spoločnému stolu, predtým, ako začneme líčiť. Zakaždým ma to prekvapí, pretože to nie je samozrejmosť a už vôbec nie povinnosť. O to radšej si tento čas kávy vychutnám, počas ktorého si skrz rozhovoru už tvorím nejakú predstavu o make-upe.Make-up je nádherný prostriedok komunikácie, ktorý nás dokáže prepojiť. Nech sa rozhovor uberá akýmkoľvek smerom, vždy sa snažím zachytiť tú podstatnú informáciu pre mňa, ktorá mi povie, kde sa nachádza tá podstata krásy u konkrétnej Ženy.Je potrebné sa naladiť, aby sa otvoril ten priestor, kde sa začne tvoriť krása, kde sama začne komunikovať. Potom je to pre mňa už len zachytiť ten moment, ktorý mi vo vizuálnej predstave dotvorí ten konečný obraz, ktorý dá Žene práve tú podobu, ktorú si vyžaduje, bez toho, aby ju nahlas vyslovila, alebo si ju plne uvedomovala.&nbsp;Celá táto komunikácia, ktorá začína spoločnou kávou a končí úsmevom v zrkadle, kde Ženy plne vnímajú tú svoju krásu má svoj pevný základ. Je to zároveň odraz môjho Ja, môjho vystupovania, sebadôvery, mojich schopností, ktoré odovzdávam klientke skrz vnímania jej samotnej.&nbsp;Červeným rúžom, či konkrétnou podobou make-upu sa na záver už len podpíšem:-) &nbsp;&nbsp;2.)&nbsp;“JE MAKE-UP MOJ KAMARÁT?” - Červený rúž môže byť mojím nepriateľom tak, ako žena v kaviarni pri druhom stole, kedy necítim sympatiu. Lenže, čo ak je to len nesprávny odtieň červenej? Čo ak mi vadí textúra? Čo ak len zvoliť iný odtieň a dovoliť si ho? &nbsp;Táto práca je forma umenia. Keď sedím pred zrkadlom a skrz svojho vnútra, ktoré sa odráža v zrkadle, si uvedomujem svoju nedokonalosť, kým som. Vidím ju tam. A vidím ju tam zakaždým. Často si na základe toho položím otázku “Je to veľký problém? Je to viditeľné, alebo to vidím len ja? A prečo to inokedy vnímam menej? Chcem sa toho zbaviť? A čo s tým vlastne urobiť?” - Nie, neviem, nič….Len vnímam a uvedomujem si svoje nedostatky, ktoré sú často krát viditeľné iba mnou a iba mojím pozorovaním. Toľkokrát si všímam, že okolie často nevidí to čo ja a naopak. Detaily, asymetria tváre, typ tváre, očí, nos, brada, jednoducho všetko čo je podstatou “Zlatého rezu”, ktorý predstavuje tú dokonalú krásu práve vo svojej nedokonalosti.Zameriam sa na to čo je potrebné “zamaskovať”, čo naopak zvýrazniť, čo dorovnať, čo dodať. Vytvoriť tzv. symetriu, rovnováhu, súlad. Práve make-up je v tomto úžasný kamarát. Aj vďaka nemu si môžem voliť každý deň inú “persónu”, ktorá vyjadrí zakaždým niečo iné a zároveň stále mňa. Pretože taký červený rúž “Marilyn Monroe” vo mne vyvolá úplne iné pocity a postoj, ako ľahká elegancia “Audrey Hepburn”. Obe mi ale dávajú silu, sebavedomia a cítim sa krásne, hoc pri každej inak. &nbsp;&nbsp;3.)&nbsp;“SILA FARIEB” - Je zaujímavé, že keď vidím dúhu, vždy mám zvláštny pocit radosti. Ako keby sa vo mne ozvalo to malé dieťa, ktoré dokáže vnímať všetky farby. Nie len čiernu a bielu… &nbsp;Makeup je časť mňa, mojej identity, moja súčasť, ktorá mi je vlastná od malého dievčaťa. Ja sama dnes ako Žena musím priznať, že práve make-up mi poukázal častokrát na cestu Domov. Keď som v živote aj ja zišla z cesty, keď prežívam bolesti, keď som o sebe pochybovala a pochybujem, práve make-up mi poukázal smer. “Kto by to bol povedal? Make-up?” -&nbsp; Áno! Keď ma postavil pred otázky ako “Kde je tá Tvoja krása? A v čom spočíva? A čo je jej podstatou?” Na oko povrchné otázky, za ktorými sa skrýva odpoveď pre každú ženu.&nbsp;A deje sa mi to aj dnes, keď sa nalíčim a nech je výsledok akokoľvek perfektný, môj odraz v zrkadle ma prezradí, pretože mi poukáže na to, čo nedokážem sama pred sebou schovať. A to aj na tú časť mojej krásy, ktorá sa odráža vo vakoch pod očami a tým poukazuje v čom spočíva. Na druhej strane ostáva stále verným priateľom, kedy potrebujem fungovať a dávať pozornosť inému.&nbsp;Je pravdou, že v očiach máme každý ten svoj príbeh, ale make-up mne a nám Ženám častokrát pomáha a kompenzuje to, kde sa cítime slabé a v čom nedostatočné. A za seba poviem, že je mnohokrát lepší, ako ibalgin, či iné zásahy. &nbsp;&nbsp;4.)&nbsp;“OTVORIŤ SA KRÁSE” - Kreativita je tou časťou mňa samej, ktorá nechce rešpektovať žiadne pravidlá a zákonitosti, ktoré tvoria hranice. Je ale náročné sa otvoriť tomu nekonečnému priestoru a zároveň vnímať tú tzv. skromnosť priestoru. &nbsp;Roky praxe mi poukázali na jednu zásadnú vec a to, že štetec v ruke dokáže zázraky. Tá ľahkosť s akou ho držím a zároveň akým spôsobom spravím ťah na tvári, to zameranie sa na korekciu tváre, dodanie vláčnosti a sviežosti, čo vytvára pružnosť. Tá flexibilita a plasticita je v podstate mojim vnútorným dialógom projikovanom ďalej na tvár, skrz štetca. Dodanie farieb podľa typológie, vytvárať kontrast a zároveň zachovať kompozíciu farieb je zjednotením všetkých strán a stretnutie sa v strede.&nbsp;To je moja forma reči, moje schopnosti a znalosti, ktorými tvorím to čo ma napĺňa.Tá súhra všetkého je úsmev a pocit krásy a sebavedomia pri pohľade do zrkadla.Keď každý produkt, ktorý prispôsobujem individuálne a zároveň sa držím akýchsi zákonitostí, ktoré sú dané, tvorí dokonalé spojenie nedokonalostí. Tu neexistujú šablóny, umenie nie je šablóna. Sú nepísané pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, aby som naplnila očakávania a dosiahla cieľ, ktorý sa týka oboch strán. Vtedy dokážem tvoriť s ľahkosťou a zároveň dôverovať celému procesu. A Žena oproti mne taktiež. &nbsp;&nbsp;5.)&nbsp;“PÁN TVORSTVA VS SLUŽOBNÍK” - Zažívať v živote momenty, kedy mám pocit, že sa svet okolo mňa točí je oslobodzujúce, no zároveň sebadeštruktívne. Práve to vytvára priepasť vo vzťahu mňa k sebe samej a zároveň ma drží v ťažisku všetkého, čo sa okolo deje. &nbsp;Práca s makeupom mi jasne určuje, kým v danom momente som. Pozícia make-up artistu je tá, s ktorou som identifikovaná a od toho sa odráža aj môj ďalší postoj. Byť sama sebe autoritou a zároveň tzv. zamestnancom ma udržiava ostať bdelou a takto oscilovať medzi danými pozíciami, kedy mi nik nestojí za chrbtom a neurčuje čo a ako urobiť. Nastavovať si svoj vlastný systém a pravidlá mi dovoľujú mať voľnú ruku s príslušnou zodpovednosťou voči klientke, ktorú vnímam, ako “svojho pána”. Vytvára to práve vzájomný vzťah, ktorý medzi nami nevytvára ani u jednej z nás pocit menejcennosti, naopak vzťah je seberovný, kde odovzdávam službu, pre ktorú si ženy prichádzajú. Práve takto dokážem vnímať krásu žien a zároveň ju vyzdvihnúť a poukázať na ňu, bez toho, aby som potláčala tú svoju. Ide to “ruka v ruke”, kde sa u oboch zachová naša osobnosť, každá zo svojej pozície a zároveň vnímame opačný aspekt.Je pre mňa veľmi dôležité vnímať kým som, pretože len tak dokážem odovzdať informáciu, ktorú chcem už v akejkoľvek forme. Byť vedomou a bdelou ma učí neustále stáť nohami na zemi a komunikovať ďalej. Tak si môžem udržať objektívny pohľad daného okamihu, ktorý určuje, akým smerom sa bude vzťah uberať. Každopádne ale, mojou spätnou väzbou je vernosť žien voči službe a naše intímne vzťahy. Keď samotný makeup je spojovacím článkom, ktorý otvára častokrát pandoríne skrinky, na ktorých dne je ukrytá krása, o ktorej ani nevieme. &nbsp;&nbsp;6.)&nbsp;“CESTA KU KRÁSE” - Vnímať detaily pri práci, vnímať každý produkt a nástroj, vnímať tvár je živý príbeh, ktorý sa odkrýva viac a viac, až do rozprávok 1000 a Jednej noci, z ktorých som začala budovať Nekonečný príbeh…&nbsp;&nbsp; &nbsp;Práve práca s makeupom mi ukázala, ako vlastne ja sama krásu vnímam. Keď som si ani neuvedomovala, že makeup je nie len úprava tváre a farbičky, ale poukazuje na vnútornú krásu, ktorú vytiahne. Táto kreativita ma zaviedla hlbšie a hlbšie na rôzne miesta a do oblastí, kde som začala krásu vnímať z iných uhlov a ukázala mi postupne, ako s ňou môžem pracovať a zároveň ju vedome ovládať. Tu sa ocitám v momente stagnácie, pretože krása môže byť špecifická, ale potrebovala som jej rozumieť v hlbších rozmeroch. Potrebovala som pochopiť krásu v rôznych súvislostiach a konceptoch, aby som ju mohla vnímať ako celok. Nútilo ma to ísť do sfér krásy ženy, do samotnej DNA štruktúry, aby som pochopila ženu ako takú.&nbsp;Knihy, kde som doslova krásu a ženu mohla podrobne skúmať ma zaviedli do kútov ženskej sexuality, ktorá nám paradoxne a zároveň logicky odráža tú fyzickú. Rôzne mytologické príbehy, ktoré milujem, rozprávky, ale aj sny a tarot, ktorý som študovala archetypálne, ale aj príbehy samotných žien a mystérium ženy sú dnes mojou každodennou rutinou a cestou, ako spoznávať seba samú, pochopiť seba samú a zároveň aj ženy okolo seba. Práve tu sa denne stretnem so spoločnými zážitkami a skúsenosťami, ako aj pocitmi, ktoré nás zbližujú na základe tej podstaty, ktorá vytvára spoločenstvo žien.&nbsp;Či je to káva s kamarátkou, stretnutia, či individuálne poradenstvo, to všetko je formou komunikácie, kde sa dnes ženám snažím poukázať v čom tá ich krása vlastne spočíva a kde je ukrytá.&nbsp;&nbsp;

MAKE-UP JE VZŤAH K ŽENE

large_IMG_2504.jpg

medium_IMG_2504.jpg

small_IMG_2504.jpg

thumbnail_IMG_2504.jpg

IMG_2504.jpg

Ako dieťa som bola všade. Ako keď otvoríte chladničku a vyskočí Adela. Ja ale pre neustály plač. Za všetko. Za každú blbosť som sa hádzala o zem, s každým bojovala a nonstop truc. Príliš citlivé a jemné dieťa na vnemy a všetko okolo seba.Už ako dieťa som sa cítila sama a tento pocit mi zostal dodnes. Sama vo svojom svete, ktorému nik nerozumie<img src="https://static.xx.fbcdn.net/images/emoji.php/v9/t37/1.5/16/1f937_1f3fb_200d_2640.png" alt="🤷🏻‍♀️">, takže som si našla spôsob, ako dostať pozornosť. Lenže za truc bol výprask…Mama bola prísna, ona držala poriadok a disciplínu, ale otec? Ten bol ku mne vždy láskavý, milujúci, bol mojím pilierom pevným, takže všetky sťažnosti a žalovania smerovali k nemu. Tam som sa tak s tou pozornosťou namáhať nemusela. Jednoducho som vždy cítila, že som iná a chcela som to dať patrične najavo.Peňazí u nás bolo málo, takže čo sa týka šiat, poväčšine mne aj sestre šila mama. A nenávidela som, keď sme boli rovnaké. Išlo ma rozhodiť!!! -“Veď ty si úplne iný typ ako ja!!, vôbec ti nejde tá farba a mne ten strih!! To máme vyzerať ako ovce??!! Atď, atď..”Tak som si to začala riešiť po svojom, keďže som chcela byť iná a vynikať. Pridávala som si rôzne korálky, doplnky, alebo som si zmenila účes, čokoľvek, len aby sme sa odlíšili. Moje vnútro bojovalo príliš, aby toto zvládlo a opäť by to okoliu dalo len patrične najavo.Som vďačná dnes za to, že svet krásy som si síce v detstve vybojovala, ale ostal mi v tom, že ma vedie k tej mojej individualite, kde si zachovávam svoj štýl, ktorý sa odráža od môjho Ja. Mojich pocitov, môjho Ženstva, môjho vnímania krásy. Autorita, ktorá ma v tomto svete vedie.Dodnes vnímam v sebe to citlivé dievča a zároveň rebelku, ktorá túži po pozornosti. Aby som jej ju ale mohla dať, potrebujem ju vnímať a komunikovať s ňou.Vnímaš v sebe aj Ty to malé dievčatko, ktoré chce svoju pozornosť? Alebo ju nechávaš sedieť niekde v kúte bez povšimnutia a nahádžeš na seba čo šatník dal? Poznáš svoju vnútornú krásu? Čo Ti pristane v daný moment?&nbsp;Tvoj svet krásy je tu pre Teba&nbsp;&nbsp; &nbsp;

JEMNÁ KRÁSA DIEVČAŤA

thumbnail_PHOTO S9 4700.jpg

PHOTO S9 4700.jpg

My Ženy sa rady inšpirujeme inými Ženami, otázkou ale je, “akými?” Denne vnímam Ženy okolo seba a ak cítim so Ženy silný sexappeal, znamená to pre mňa silné ženstvo, ktorého si buď vedomá je, alebo nie. A to, ako ho používa a na čo, je už otázka ďalej a hlbšie pre ňu samotnú..Tie z Vás, ktoré trochou inšpirujem a pýtate sa ma “ako to robíš Peti?” odpoviem, “neviem”. Viem len to, že neznásilňujem nič, že iba som a že svoje ženstvo nepoužívam ako zbraň k manipulácii. Nie je to totiž pre mňa potrebné. Silný človek navníma moju silu, slabý tiež a stiahne sa. A táto komunikácia prebieha bez slov.Moja sila sa mi prejavuje vo vzťahoch s ľuďmi rôzneho druhu, ktoré sú pevné a kvalitné. Ich prejav, či už mužov, alebo žien je práve adekvátny tomu čo vyžarujem. A netvrdím, že nemám svoje strachy, ale nepoddávam sa im vo forme obrany a tým útoku. Ostávam otvorená ľuďom, pretože práve vzťahy mi poukazujú na to, kým som. Či už pracovné, kamarátske, rodinné…My Ženy najviac riešime v živote mužov a vzťahy s nimi. Možno preto by som rada poukázala na to, že ak ma muž v nejakej forme odmieta, neakceptuje, či prejavuje neúctu, neutekám za ním s prosíkom o vysvetlenie, ale nahliadnem do seba a skúmam, kde som stratila svoju silu Ženy. Tú, na ktorú mi on svojím prejavom poukazuje, že ju nemám.Preto nepotrebujem byť v pozícii tvrdého muža a tým v neustálom konflikte, aby som si udržiavala vzťahy. Ako s ľuďmi, tak s mužmi. Chcem ostať Ženou a inšpirovať muža, aby skúmal to tajomstvo v čom tá moja sila spočíva.Len tak môžem ostať sama Sebou a cítiť svoju Silu.Petra Yasin

Krása, Sila a Ty

large_IMG_2582.JPG

medium_IMG_2582.JPG

small_IMG_2582.JPG

thumbnail_IMG_2582.JPG

IMG_2582.JPG

Život je proces a ten môj je od detstva jeden veľký extrém. Buď totálna melanchólia, alebo absolútny flegmatizmus. A nech už boli moje prejavy akékoľvek, vždy to bol adrenalín, ako na horskej dráhe… Lenže aj toho sa raz človek presýti a zatúži po kľude a tichu.Jedna vec je ale na tom úžasná, že som nemusela na nič tlačiť. Jednoducho, keď je už niečoho veľa, odíde to samo. Človek niečo “tvorí” a potom to spáli, aby mohol Fénix opäť povstať a vytvoriť niečo nové. Neviem, či práve to je tá evolúcia, ale pochopila som, že jediná istota je pohyb a transformácia.&nbsp;Som z tých, ktorá nezachytila informáciu na prvý krát, preto bol ku mne život tak láskavý, že mi dal aj druhú šancu, ktoré prišli v náročnejších lekciách. Kým nepocítim putá, ktoré som si nasadila sama. Ono, človek má mnohokrát pocit, akú má strašnú karmu, až kým nepochopí, že stačí vystúpiť z ruského kola. Heh, lenže tam to nekončí, nestačí zliezť z kolotoča, je potrebné urovnať aj konflikt v sebe. Pretože cítiť sa neustále ako obeť, ktorému svet ubližuje je namáhajúce a mňa to sťahuje hlbšie a hlbšie. Naopak ale, vnímať svet vonku ako odraz mňa samej a ponoriť sa do seba je nádherná cesta, ktorá otvára dialóg medzi mnou a mojím nevedomím. Tu môžem komunikovať a zachytávať tie jemné nuansy, ktoré mi posvietia v tme. Upratať si v chaose a urobiť poriadok je stabilitou v živote. Učím sa prijímať všetko ako je, zároveň byť v prítomnom okamihu a brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktoré pretavím do činu von.Učím sa byť zrelou Ženou, ktorú neovláda jej zranené dieťa, ale byť sama sebe zároveň Matkou, ktorá chráni, dáva lásku a vyživuje. Ženou, ktorá vie, že ona sama je Životom, Ženou, ktorá čo cíti, to žije. Ženou, ktorá rešpektuje seba a tým ostatných. Ktorá vníma čas a priestor ako dar a neplytvá ním. Prijímam všetko čo život prináša a púšťam, keď ma čas upozorní, že tá chvíľa nastala.Ženou, ktorá neprezrádza svoju mágiu.Petra Yasin&nbsp;&nbsp;

Sebaláska, alebo viem, kto som

large_PHOTO S9 1413.jpg

medium_PHOTO S9 1413.jpg

small_PHOTO S9 1413.jpg

thumbnail_PHOTO S9 1413.jpg

PHOTO S9 1413.jpg

Deti sú naším zrkadlom. Lenže, kým som sa sama nestala matkou, nedokázala som to pochopiť. Prejav mojej dcéry, či už verbálny, reč tela, mimika, gestikulácia… to všetko som ja. Keď som to začala vnímať, okamžite vyliezali na povrch moje tiene, ale aj moje dary a potenciály.&nbsp;Keďže sebareflexia na seba nenechala dlho čakať, objavila sa ďalšia fáza - depresia. “Toto som ja? Takto sa správam a takto reagujem?”, ale aj “Bože, veď moje dieťa miluje tanec, ako Ja a rozprávky a maľovať si….” Pozrieť sa do seba v pravde a úprimne si pomenovať to, kým som a ako sa správam bolo pre mňa veľmi náročné, ale zároveň oslobodzujúce. Fáza, ktorá ma postavila pred otázku “čo s tým chcem ďalej robiť? A ako chcem s touto informáciou ďalej pracovať?"&nbsp;V živote som na základe skúseností pochopila jednu zásadnú vec a to, že nikdy nikoho nemôžem zmeniť. A ak chcem, aby môj život bol iný a ľudia okolo mňa tiež, jediné čo môžem je meniť seba. Neopakovať to čo mi ubližuje, neplniť očakávania druhých, nerobiť nič proti vlastnému presvedčeniu, jednoducho začať pomaly kultivovať svoj charakter. Počúvať svoje vnútro. Netvrdím, že to bolo jednoduché, pretože ten hlas vo mne, ktorý som mnou stále komunikuje je príliš tichý, aby som ho zo začiatku počula a navyše moje ja/ego dokáže prekričať čokoľvek a držať ma v kolotoči doterajšieho prejavu. Postupne ale som začala vnímať rozdiely a tým rozlišovať oba hlasy. Moje telo som Ja, moje Ženstvo, moje dieťa, ktorému dávam pozornosť a vedie ma správne. Jednak tam, kam potrebuje pre kultiváciu svojho ducha a jednak vie najlepšie po čom túžim, hoc mnohokrát sa hlava bráni. Otázka prijatia…Celá táto tvorba môjho každodenného žitia a bytia prináša aj svoje odmeny a to práve vo forme darov a potenciálov, ktoré sa mi začali otvárať, resp., ktoré som začala u seba jasnejšie vnímať. Vytvárať z nich ucelený koncept, na ktorý sa nabaľuje stále niečo nové čo v sebe objavím a realizovať sa, vo mne nie len, že vytvára rovnováhu, ale zakaždým mi pomáha pochopiť, že byť sám sebe priateľom je pre mňa najdôležitejšie.Pretože tiene sú len potenciály, ktoré nevidím.Petra Yasin

Tvorba môjho bytia

large_IMG_2498.JPG

medium_IMG_2498.JPG

small_IMG_2498.JPG

thumbnail_IMG_2498.JPG

IMG_2498.JPG

Ako rozmýšľam nad názvom ďalšieho blogu, objavila sa mi spomienka z detstva. Otec ma drží za ruku a jeho kolega sa ma pýta “prečo si si neumyla oči?” Spomínam si zároveň na pocit, ktorý som nadobudla. “To znamená, že som špinavá?!”&nbsp;Som žena, ktorá sa nonstop hnevá. Ako dospelá Žena vnímam tento svoj hnev, ako temperament, ktorý je mi prirodzený a ktorý sa nejako prejavoval od narodenia. Ak to nebolo primerané okoliu a zákonom, prišli fyzické tresty. Aj divé zviera sa dá skrotiť, ale tiež len do času…., kým nepocíti hlad, nech je po čomkoľvek.Moje telo sa začalo vyvíjať pomerne rýchlo, takže ženou som sa stala pomerne skoro. Hormóny začali komunikovať, zmysly sa ozývať a moja myseľ na to všetko okamžite koncentrovať. Cítim sa byť dospelá a zodpovedná. Sexuálna energia sa prebúdza a s ňou aj pocit, že sa môžem rozhodovať sama za seba. Okolie na mňa reagovalo ako na sexuálny objekt. "Hmmm, takže to znamená, že som Žena! Prvé lásky, diskotéky, zábava. ŽIVOT ZAČÍÍÍÍNA":))))&nbsp;Lenže hnev, zviera, ktoré je mojím “posvätným životom” bol príliš skrotený, takže tá sexuálna energia, ktorá sa prirodzene začne v puberte u človeka prebúdzať, prináša so sebou aj zranenia z detstva, ktoré tam ostávajú skryté v šuplíku. A tak svoje telo nevedome začínam používať ako nástroj manipulácie. Prečo? - pretože môj svojský prejav temperamentu v detstve, ktorý nebol prijatý, vo mne vyvolal pocit viny, hanby a strachu. “Cítim sa špinavá, aj keď netuším prečo, takže ak budem takou, akou ma budú chcieť”, budem sa cítiť krásne, sebavedomo a hlavne prijateľne…Dnes mám 40 a snažím sa uzdravovať svoje zranenia, pretože si chcem tvoriť život a vzťahy podľa vlastných predstáv. Vnímať svoj temperament, svoju životnú energiu, ktorá mi je pohonom pre moju ďalšiu tvorbu. A zároveň ju kontrolovať, keď cítim jej neskrotnú silu.Sexuálna energia Ženy je jej Život.Petra Yasin&nbsp;

Posvätná sexualita

large_IMG_2263.JPG

medium_IMG_2263.JPG

small_IMG_2263.JPG

thumbnail_IMG_2263.JPG

IMG_2263.JPG

Dieťa je pre mňa akési synonymum čistoty a citlivosti. Lenže čas a priestor, v ktorom sa pohybuje a v ktorom vyrastá ho príliš zaťaží tými limitmi, ktoré mu poukazujú na to, čo nesmie, čo musí, čo je pre neho dobré a čo nie…Vyjadrovať svoju autenticitu tak, ako ju dieťa cíti, bez akýchkoľvek napomenutí je šťastné detstvo. Keď rodič dieťa prijíma také, aké je, vychováva človeka so zdravím sebavedomím.&nbsp;Moja citlivosť liezla každému na nervy, preto som si často unikala do svojej skrýše, kde som si vytvorila imaginárnych kamarátov, ktorým som povedala čo ma trápi a kde som mohla byť sama sebou. Časom som sa ale naučila svoju citlivosť potláčať, pretože svet, v ktorom som sa pohybovala na mňa tlačil s pokynmi “to zvládneš!, musíš byť silná!, zahryzni si do jazyka! atď…", takže som začala byť na seba príliš tvrdá, príliš kritická a tak som vystupovala aj voči svetu. “Čokoľvek a akokoľvek urobíš, nestačí to! Musíš byť lepšia, pretože to nie je dokonalé!" &nbsp;Takže aj zo mňa sa stal robot, ktorý reaguje na pokyny v domnienke, že mama a svet ma len vtedy budú ľúbiť a príjmu ma. Život v strachoch z odmietnutia a v prehnanej dokonalosti ma postavil do pozície útoku voči každému a voči všetkému. Len tak sa dokážem brániť. &nbsp;Ale všetko do času… až kým som nepadla do depresií. Kedy ten nátlak na telo, systém na moju psychiku u mňa vyvolal zrútenie. Emočné výkyvy, absolútna disharmónia a vnútorné konflikty, ktoré mi paradoxne ukázali cestu k sebe, k svojmu dieťaťu, k svojej citlivosti. Pomaly začať vnímať svoje pocity, ktoré chcú byť vyjadrené, či už telom, slovom, alebo formou kreativity. Pomaly sa vracať do detstva k svojej autenticite, ktorá pre svet nemusí byť dokonalá, ale pre mňa je čistá. Vnímať to svoje vnútorné dieťa, ktoré potrebuje ochrániť a tým byť v bezpečí. Dodávať mu vieru v život a zdravé sebavedomie.&nbsp;Len vtedy mi nezáleží na tom, čo si o mne myslí svet vonku. Pretože ten svoj svet vo svojom vnútri Ja prijímam taký, aký je…Petra Yasin

Krása je kreativita dieťaťa.

large_PHOTO S9 732.jpg

medium_PHOTO S9 732.jpg

small_PHOTO S9 732.jpg

thumbnail_PHOTO S9 732.jpg

PHOTO S9 732.jpg

Keď sa vrátim do detstva, v obláčiku nad hlavou sa mi vynorí obraz, ako sa maľujeme so sestrou a následne si v detskej izbe rozložíme deku a hráme sa na dospeláčky, ktoré riešia svoje problémy:)))&nbsp;Je fascinujúce, ako sa deti učia… napodobňovaním dospelých v rôznych situáciách. Spomínam si totiž, ako moja mama trávila čas poobede po práci, pri tureckej káve v kuchyni so všetkými susedami z bloku. A ja som to milovala. Nemusela som sa motať medzi nimi, stačilo mi, že som ich len vnímala zo svojho miesta. Vlastne si uvedomujem, že u nás bol vždy plný dom nejakých ľudí, takže v období puberty sme ja a moji súrodenci vymenili susedky za našich priateľov. A naozaj to u nás vyzeralo, ako v seriály “Priatelia”. A tak isto to prebiehalo aj u starých rodičov. Všade plný dom.&nbsp;Dnes píšem tento svoj prvý blog na túto svoju stránku, ktorú zároveň oficiálne spúšťam, môj nový projekt. &nbsp;A mám z toho svojho dieťaťa obrovskú radosť, pretože práve tento projekt som Ja, je to môj Domov. Všetky moje spomienky, všetky situácie, všetky skúsenosti… &nbsp;Ale hlavne moje vnútorné vnímanie krásy, ktorá nespočíva len vo fyzickom vzhľade Ženy, ale v človeku, ako bytosti…To je to, čo si v sebe nesiem celý život, nech bolo akokoľvek. To je to, čo som videla doma a čo mi takto nepriamo odovzdali rodičia.&nbsp;ŽE! Priateľstvo medzi ľuďmi a vždy plný dom je vzácnosť:-)Petra Yasin&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Dóm alchýmie je vo mne.

small_Rectangle 23.png

thumbnail_Rectangle 23.png

Rectangle 23.png

large_IMG_2421.jpg

medium_IMG_2421.jpg

small_IMG_2421.jpg

thumbnail_IMG_2421.jpg

IMG_2421.jpg

Petra Foltan je moje meno, pod ktorým ma poznáte ako make-up artistu. Venujem sa aj naďalej tejto profesii, kde skrz make-upu komunikujem s&nbsp;krásou Ženy, ktorú sa snažím vytiahnuť z vnútra a&nbsp;ktorú mnohokrát Ženy nevidia.&nbsp;&nbsp;Krása je moje ženstvo, moja osobnosť, moje najhlbšie Ja. Vždy ma pútali rozhovory s ľuďmi, kde som koncentrovala svoju pozornosť hlbšie na konkrétnu osobu, s ktorou rozhovor prebiehal.

Autor

Blog