“ZACHYTIŤ MOMENT JE KĽÚČOVÉ” - Stretnutie so ženami častokrát vytvára akési neviditeľné bariéry, ktoré bránia samotnému priblíženiu sa jedna k druhej. Aj v tom smere to nie je o makeupe ako takom, ale o osobe, ktorá službu poskytuje. Na základe čoho si vyberáme, u koho si make-up chceme vytvoriť?
Vstupujem ku klientke domov, do jej súkromia, kde ma víta rovno s pozvaním na kávu k spoločnému stolu, predtým, ako začneme líčiť. Zakaždým ma to prekvapí, pretože to nie je samozrejmosť a už vôbec nie povinnosť. O to radšej si tento čas kávy vychutnám, počas ktorého si skrz rozhovoru už tvorím nejakú predstavu o make-upe.
Make-up je nádherný prostriedok komunikácie, ktorý nás dokáže prepojiť. Nech sa rozhovor uberá akýmkoľvek smerom, vždy sa snažím zachytiť tú podstatnú informáciu pre mňa, ktorá mi povie, kde sa nachádza tá podstata krásy u konkrétnej Ženy.
Je potrebné sa naladiť, aby sa otvoril ten priestor, kde sa začne tvoriť krása, kde sama začne komunikovať. Potom je to pre mňa už len zachytiť ten moment, ktorý mi vo vizuálnej predstave dotvorí ten konečný obraz, ktorý dá Žene práve tú podobu, ktorú si vyžaduje, bez toho, aby ju nahlas vyslovila, alebo si ju plne uvedomovala.
Celá táto komunikácia, ktorá začína spoločnou kávou a končí úsmevom v zrkadle, kde Ženy plne vnímajú tú svoju krásu má svoj pevný základ. Je to zároveň odraz môjho Ja, môjho vystupovania, sebadôvery, mojich schopností, ktoré odovzdávam klientke skrz vnímania jej samotnej.
Červeným rúžom, či konkrétnou podobou make-upu sa na záver už len podpíšem:-)
2.) “JE MAKE-UP MOJ KAMARÁT?” - Červený rúž môže byť mojím nepriateľom tak, ako žena v kaviarni pri druhom stole, kedy necítim sympatiu. Lenže, čo ak je to len nesprávny odtieň červenej? Čo ak mi vadí textúra? Čo ak len zvoliť iný odtieň a dovoliť si ho?
Táto práca je forma umenia. Keď sedím pred zrkadlom a skrz svojho vnútra, ktoré sa odráža v zrkadle, si uvedomujem svoju nedokonalosť, kým som. Vidím ju tam. A vidím ju tam zakaždým. Často si na základe toho položím otázku “Je to veľký problém? Je to viditeľné, alebo to vidím len ja? A prečo to inokedy vnímam menej? Chcem sa toho zbaviť? A čo s tým vlastne urobiť?” - Nie, neviem, nič….
Len vnímam a uvedomujem si svoje nedostatky, ktoré sú často krát viditeľné iba mnou a iba mojím pozorovaním. Toľkokrát si všímam, že okolie často nevidí to čo ja a naopak. Detaily, asymetria tváre, typ tváre, očí, nos, brada, jednoducho všetko čo je podstatou “Zlatého rezu”, ktorý predstavuje tú dokonalú krásu práve vo svojej nedokonalosti.
Zameriam sa na to čo je potrebné “zamaskovať”, čo naopak zvýrazniť, čo dorovnať, čo dodať. Vytvoriť tzv. symetriu, rovnováhu, súlad. Práve make-up je v tomto úžasný kamarát. Aj vďaka nemu si môžem voliť každý deň inú “persónu”, ktorá vyjadrí zakaždým niečo iné a zároveň stále mňa. Pretože taký červený rúž “Marilyn Monroe” vo mne vyvolá úplne iné pocity a postoj, ako ľahká elegancia “Audrey Hepburn”. Obe mi ale dávajú silu, sebavedomia a cítim sa krásne, hoc pri každej inak.
3.) “SILA FARIEB” - Je zaujímavé, že keď vidím dúhu, vždy mám zvláštny pocit radosti. Ako keby sa vo mne ozvalo to malé dieťa, ktoré dokáže vnímať všetky farby. Nie len čiernu a bielu…
Makeup je časť mňa, mojej identity, moja súčasť, ktorá mi je vlastná od malého dievčaťa. Ja sama dnes ako Žena musím priznať, že práve make-up mi poukázal častokrát na cestu Domov. Keď som v živote aj ja zišla z cesty, keď prežívam bolesti, keď som o sebe pochybovala a pochybujem, práve make-up mi poukázal smer. “Kto by to bol povedal? Make-up?” - Áno! Keď ma postavil pred otázky ako “Kde je tá Tvoja krása? A v čom spočíva? A čo je jej podstatou?” Na oko povrchné otázky, za ktorými sa skrýva odpoveď pre každú ženu.
A deje sa mi to aj dnes, keď sa nalíčim a nech je výsledok akokoľvek perfektný, môj odraz v zrkadle ma prezradí, pretože mi poukáže na to, čo nedokážem sama pred sebou schovať. A to aj na tú časť mojej krásy, ktorá sa odráža vo vakoch pod očami a tým poukazuje v čom spočíva. Na druhej strane ostáva stále verným priateľom, kedy potrebujem fungovať a dávať pozornosť inému.
Je pravdou, že v očiach máme každý ten svoj príbeh, ale make-up mne a nám Ženám častokrát pomáha a kompenzuje to, kde sa cítime slabé a v čom nedostatočné. A za seba poviem, že je mnohokrát lepší, ako ibalgin, či iné zásahy.
4.) “OTVORIŤ SA KRÁSE” - Kreativita je tou časťou mňa samej, ktorá nechce rešpektovať žiadne pravidlá a zákonitosti, ktoré tvoria hranice. Je ale náročné sa otvoriť tomu nekonečnému priestoru a zároveň vnímať tú tzv. skromnosť priestoru.
Roky praxe mi poukázali na jednu zásadnú vec a to, že štetec v ruke dokáže zázraky. Tá ľahkosť s akou ho držím a zároveň akým spôsobom spravím ťah na tvári, to zameranie sa na korekciu tváre, dodanie vláčnosti a sviežosti, čo vytvára pružnosť. Tá flexibilita a plasticita je v podstate mojim vnútorným dialógom projikovanom ďalej na tvár, skrz štetca. Dodanie farieb podľa typológie, vytvárať kontrast a zároveň zachovať kompozíciu farieb je zjednotením všetkých strán a stretnutie sa v strede.
To je moja forma reči, moje schopnosti a znalosti, ktorými tvorím to čo ma napĺňa.
Tá súhra všetkého je úsmev a pocit krásy a sebavedomia pri pohľade do zrkadla.
Keď každý produkt, ktorý prispôsobujem individuálne a zároveň sa držím akýchsi zákonitostí, ktoré sú dané, tvorí dokonalé spojenie nedokonalostí. Tu neexistujú šablóny, umenie nie je šablóna. Sú nepísané pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, aby som naplnila očakávania a dosiahla cieľ, ktorý sa týka oboch strán. Vtedy dokážem tvoriť s ľahkosťou a zároveň dôverovať celému procesu. A Žena oproti mne taktiež.
5.) “PÁN TVORSTVA VS SLUŽOBNÍK” - Zažívať v živote momenty, kedy mám pocit, že sa svet okolo mňa točí je oslobodzujúce, no zároveň sebadeštruktívne. Práve to vytvára priepasť vo vzťahu mňa k sebe samej a zároveň ma drží v ťažisku všetkého, čo sa okolo deje.
Práca s makeupom mi jasne určuje, kým v danom momente som. Pozícia make-up artistu je tá, s ktorou som identifikovaná a od toho sa odráža aj môj ďalší postoj. Byť sama sebe autoritou a zároveň tzv. zamestnancom ma udržiava ostať bdelou a takto oscilovať medzi danými pozíciami, kedy mi nik nestojí za chrbtom a neurčuje čo a ako urobiť. Nastavovať si svoj vlastný systém a pravidlá mi dovoľujú mať voľnú ruku s príslušnou zodpovednosťou voči klientke, ktorú vnímam, ako “svojho pána”. Vytvára to práve vzájomný vzťah, ktorý medzi nami nevytvára ani u jednej z nás pocit menejcennosti, naopak vzťah je seberovný, kde odovzdávam službu, pre ktorú si ženy prichádzajú. Práve takto dokážem vnímať krásu žien a zároveň ju vyzdvihnúť a poukázať na ňu, bez toho, aby som potláčala tú svoju. Ide to “ruka v ruke”, kde sa u oboch zachová naša osobnosť, každá zo svojej pozície a zároveň vnímame opačný aspekt.
Je pre mňa veľmi dôležité vnímať kým som, pretože len tak dokážem odovzdať informáciu, ktorú chcem už v akejkoľvek forme. Byť vedomou a bdelou ma učí neustále stáť nohami na zemi a komunikovať ďalej. Tak si môžem udržať objektívny pohľad daného okamihu, ktorý určuje, akým smerom sa bude vzťah uberať. Každopádne ale, mojou spätnou väzbou je vernosť žien voči službe a naše intímne vzťahy. Keď samotný makeup je spojovacím článkom, ktorý otvára častokrát pandoríne skrinky, na ktorých dne je ukrytá krása, o ktorej ani nevieme.
6.) “CESTA KU KRÁSE” - Vnímať detaily pri práci, vnímať každý produkt a nástroj, vnímať tvár je živý príbeh, ktorý sa odkrýva viac a viac, až do rozprávok 1000 a Jednej noci, z ktorých som začala budovať Nekonečný príbeh…
Práve práca s makeupom mi ukázala, ako vlastne ja sama krásu vnímam. Keď som si ani neuvedomovala, že makeup je nie len úprava tváre a farbičky, ale poukazuje na vnútornú krásu, ktorú vytiahne. Táto kreativita ma zaviedla hlbšie a hlbšie na rôzne miesta a do oblastí, kde som začala krásu vnímať z iných uhlov a ukázala mi postupne, ako s ňou môžem pracovať a zároveň ju vedome ovládať. Tu sa ocitám v momente stagnácie, pretože krása môže byť špecifická, ale potrebovala som jej rozumieť v hlbších rozmeroch. Potrebovala som pochopiť krásu v rôznych súvislostiach a konceptoch, aby som ju mohla vnímať ako celok. Nútilo ma to ísť do sfér krásy ženy, do samotnej DNA štruktúry, aby som pochopila ženu ako takú.
Knihy, kde som doslova krásu a ženu mohla podrobne skúmať ma zaviedli do kútov ženskej sexuality, ktorá nám paradoxne a zároveň logicky odráža tú fyzickú. Rôzne mytologické príbehy, ktoré milujem, rozprávky, ale aj sny a tarot, ktorý som študovala archetypálne, ale aj príbehy samotných žien a mystérium ženy sú dnes mojou každodennou rutinou a cestou, ako spoznávať seba samú, pochopiť seba samú a zároveň aj ženy okolo seba. Práve tu sa denne stretnem so spoločnými zážitkami a skúsenosťami, ako aj pocitmi, ktoré nás zbližujú na základe tej podstaty, ktorá vytvára spoločenstvo žien.
Či je to káva s kamarátkou, stretnutia, či individuálne poradenstvo, to všetko je formou komunikácie, kde sa dnes ženám snažím poukázať v čom tá ich krása vlastne spočíva a kde je ukrytá.
