Vo väčšine života bolo a v mnohých prípadoch stále je moje vnímanie krásy veľmi subjektívne. Spôsobuje to práve moja citlivosť, ktorá mi je, ako žene prirodzená, čo vytvára častokrát domnienku.
Keď sa povie krása ženy, človek si hneď predstaví prototyp nejakej tej svojej krásky. A úplne s tým súhlasím. Keď sa ale zamyslím nad samotným pojmom “krása”, vnímam mnoho vnemov, pocitov, informácií a vtedy si uvedomím, že krása je veľmi abstraktná. Pre mňa osobne je to v prvom rade spojenie so Ženou, ako aj Žena samotná. Práve ona je zástupkyňou krásy, ako aj jej nositeľkou. Či už si ju spájam s makeupom, s módou, s charizmou, ocitám sa v bode akéhosi paradoxu všetkého a ničoho. Z povrchného hľadiska vnímam krásu ako niečo, čo sa páči oku. Ak ale nahliadnem hlbšie, je to niečo s čím si krásu asociujem. A ak chcem krásu vnímať ako niečo hodnotné, znamená to pre mňa, že k nej chcem mať nejaký vzťah. Práve tam, kde tvorím vzťah, môžem dávať hodnotu a krásu.
Niečo, čo so mnou rezonuje, čo mi vytvára rôzne pocity, ktoré sa potom odrážajú von.
“Lenže čo s tým, čo vnímam ako škaredé? A je to vôbec škaredé? Alebo je to len môj pohľad na základe pocitov a vyvoláva to vo mne rôzne dojmy, ktoré častokrát vytvárajú predsudky…
Ako a s čím si krásu asociujem, taký pohľad a hodnotu jej dám.
Krása je Žena. Žena je pre mňa život. Źivot je vzťah, ktorí tvorí Žena. Aký vzťah mám a tvorím voči sebe, takú krásu vnímam okolo seba. Podľa toho vyzerá aj môj makeup a celkový look, moju identitu.
