Deti sú naším zrkadlom. Lenže, kým som sa sama nestala matkou, nedokázala som to pochopiť. Prejav mojej dcéry, či už verbálny, reč tela, mimika, gestikulácia… to všetko som ja. Keď som to začala vnímať, okamžite vyliezali na povrch moje tiene, ale aj moje dary a potenciály.
Keďže sebareflexia na seba nenechala dlho čakať, objavila sa ďalšia fáza - depresia. “Toto som ja? Takto sa správam a takto reagujem?”, ale aj “Bože, veď moje dieťa miluje tanec, ako Ja a rozprávky a maľovať si….” Pozrieť sa do seba v pravde a úprimne si pomenovať to, kým som a ako sa správam bolo pre mňa veľmi náročné, ale zároveň oslobodzujúce. Fáza, ktorá ma postavila pred otázku “čo s tým chcem ďalej robiť? A ako chcem s touto informáciou ďalej pracovať?"
V živote som na základe skúseností pochopila jednu zásadnú vec a to, že nikdy nikoho nemôžem zmeniť. A ak chcem, aby môj život bol iný a ľudia okolo mňa tiež, jediné čo môžem je meniť seba. Neopakovať to čo mi ubližuje, neplniť očakávania druhých, nerobiť nič proti vlastnému presvedčeniu, jednoducho začať pomaly kultivovať svoj charakter. Počúvať svoje vnútro. Netvrdím, že to bolo jednoduché, pretože ten hlas vo mne, ktorý som mnou stále komunikuje je príliš tichý, aby som ho zo začiatku počula a navyše moje ja/ego dokáže prekričať čokoľvek a držať ma v kolotoči doterajšieho prejavu. Postupne ale som začala vnímať rozdiely a tým rozlišovať oba hlasy. Moje telo som Ja, moje Ženstvo, moje dieťa, ktorému dávam pozornosť a vedie ma správne. Jednak tam, kam potrebuje pre kultiváciu svojho ducha a jednak vie najlepšie po čom túžim, hoc mnohokrát sa hlava bráni. Otázka prijatia…
Celá táto tvorba môjho každodenného žitia a bytia prináša aj svoje odmeny a to práve vo forme darov a potenciálov, ktoré sa mi začali otvárať, resp., ktoré som začala u seba jasnejšie vnímať. Vytvárať z nich ucelený koncept, na ktorý sa nabaľuje stále niečo nové čo v sebe objavím a realizovať sa, vo mne nie len, že vytvára rovnováhu, ale zakaždým mi pomáha pochopiť, že byť sám sebe priateľom je pre mňa najdôležitejšie.
Pretože tiene sú len potenciály, ktoré nevidím.
Petra Yasin
