Aby som poznala hlbšie svoju krásu Ženy, potrebovala som najprv pochopiť v čom tá krása spočíva a kto, alebo čo ju tvorí. Práve návrat do rozprávok, príbehov a mytológie mi pomohli nazrieť do tajomstiev ženstva, viac chápať seba samú a žiť svoj život vedomejšie a radostnejšie. Nebrať veci tak vážne a zároveň dokázať mať svoj život pod kontrolou s voľným plynutím všetkého.
1000 a Jeden príbeh je Nekonečný príbeh príbehov, ktoré tu v tomto svojom priestore chcem s Vami zdieľať a tým sa s Vami prepájať. Táto cesta krásy a jej tajomstiev je otvorená pre každú z Vás, ktorá miluje príbehy a túži sa stať vedomou Ženou a poznať svoju krásu.
MÉDIUM - DIEŤA
1,) POZNAJ SVOJ CYKLUS VEČNOSTI - Dieťa vo mne je tá časť, ktorá mi poukazuje na to v čom sa neustále cyklím, v akých zraneniach, ktorými ma ovláda, alebo mi poukazuje na tvorbu, ktorá má byť prejavená.
Keď pocítim túto silu v sebe, vnímam to malé dievčatko, ktoré bolo extrémne živé a neustále vyžadovalo pozornosť. Detstvo, ktoré som preplakala, pretože som sa cítila nepochopená a tým neprijatá. Svojím spôsobom mi tento pocit ostal dodnes.
Som príliš citlivým dieťaťom, ktoré všetko naplno prežíva, preciťuje, čo mi často spôsobovalo šialenú radosť, alebo naopak bolesti a smútok. Každopádne ma od narodenia sprevádza pocit, že sem nepatrím. Neustály boj so zákonom a autoritami, či už matka, výchova, nastavenia, vo všetkom som sa cítila ako väzeň. Problém s prispôsobovaním sa, ma do určitej miery sprevádza dodnes, ako aj prijatie, že tu nie som sama. Svoje potreby a túžbu po láske som vyjadrovala svojsky a ak nebolo po mojom, dala som to všetkým vyžrať. Nezvládala som často krát tú bolesť, ktorá pramení z pocitu odmietnutia a nelásky. Všetko fungovalo cez slová “musíš a poslúchaj”, s čím mám problém dodnes, keďže to malé dieťa vo mne stále žije. Vyjadriť sa slobodne, povedať svoj názor neprichádzalo do úvahy. Akoby sa odo mňa vyžadovala zodpovednosť za svoj prejav a sloboda v tomto svete zákonov a príkazov nie je povolená. Aby som dokázala “duševne prežiť”, našla som si svojich kamarátov v rozprávkach, kde som sa cítila prijatá a našla som dostatok lásky. Naučila som sa tráviť čas osamote a radšej som nikoho neobťažovala.
Mimo rodiny ale som mala množstvo kamarátiek, v ktorých som našla svoju druhú rodinu. Neustále lezenie po stromoch, rôzne hry a súťaže, najlepšie kamarátky, to všetko bol môj Domov. Priestor, kde sa cítim pochopená a prijatá. A takto si to uchovávam dodnes. Dobré vzťahy so ženami a priateľstvá sú vzácnosť, kde si aj dnes liečim svoje zranenia a boliestky.
