Domov pre mňa dnes neznamená nič iné, ako vzťah. Dokázať cítiť seba samú a svoje túžby, cez ktoré so mnou ženy komunikujú. Potreba byť prijatá so všetkým čo k tomu patrí.
Všetky moje Ženy vo mne vyvolávajú zmes emócií a chaos, ktorý zase vyvolá otázku “kde je vlastne ten môj Domov? Kam sa vrátiť a v čom vlastne spočíva?”
Denne ma ženy svojím tlakom v mojom vnútri nútia zamýšľať sa nad touto otázkou. Samotný proces môjho bytia a konania mi začal ukazovať smer. Moment, kedy som postupne začala chápať tú princeznú v sebe a v čom to spočíva. Hodnoty, ktoré mi boli odovzdané, ktoré sa odrážajú v tradíciách, poznaní a odovzdávaní ich ďalej svojím bytím a žitím, v samotnej kultúre, ktorá to celé tvorí.
Keď som si začala postupne uvedomovať, že byť dieťaťom v dospelom veku znamená veriť a tvoriť si tú svoju rozprávku skrz toho čo ma baví, napĺňa, prináša mi zmysel a zároveň si dať štruktúrou a disciplínou pevné základy. Vtedy dokážem vnímať ženy v sebe, energiu, ktorá túži byť prejavená, zároveň svoje dieťa, ktoré túži po svojej pozornosti.
Detstvo a puberta sú pre mňa akýmsi ukazovateľom a indikátorom mňa ako človeka, môjho ženstva a tým vlastne mojej vzťahovosti k sebe a k ľuďom. Kde a v čom bola moja žena zranená, čo spôsobilo môj ďalší prejav, kde som stále bloknutá a kde sa odmietam a reagujem nezrelo. Vtedy sa pozriem na vzťahy okolo seba, pretože práve oni sú odrazom mňa samotnej a môjho vnímania seba samej. Kde v akej časti svoje ženy odmietam, kde bojujem a kde naopak prijímam. Vnímanie a cítenie seba samej je proces a cesta Domov.
