Ako dieťa som bola všade. Ako keď otvoríte chladničku a vyskočí Adela. Ja ale pre neustály plač. Za všetko. Za každú blbosť som sa hádzala o zem, s každým bojovala a nonstop truc. Príliš citlivé a jemné dieťa na vnemy a všetko okolo seba.
Už ako dieťa som sa cítila sama a tento pocit mi zostal dodnes. Sama vo svojom svete, ktorému nik nerozumie
, takže som si našla spôsob, ako dostať pozornosť. Lenže za truc bol výprask…
Mama bola prísna, ona držala poriadok a disciplínu, ale otec? Ten bol ku mne vždy láskavý, milujúci, bol mojím pilierom pevným, takže všetky sťažnosti a žalovania smerovali k nemu. Tam som sa tak s tou pozornosťou namáhať nemusela. Jednoducho som vždy cítila, že som iná a chcela som to dať patrične najavo.
Peňazí u nás bolo málo, takže čo sa týka šiat, poväčšine mne aj sestre šila mama. A nenávidela som, keď sme boli rovnaké. Išlo ma rozhodiť!!! -
“Veď ty si úplne iný typ ako ja!!, vôbec ti nejde tá farba a mne ten strih!! To máme vyzerať ako ovce??!! Atď, atď..”
Tak som si to začala riešiť po svojom, keďže som chcela byť iná a vynikať. Pridávala som si rôzne korálky, doplnky, alebo som si zmenila účes, čokoľvek, len aby sme sa odlíšili. Moje vnútro bojovalo príliš, aby toto zvládlo a opäť by to okoliu dalo len patrične najavo.
Som vďačná dnes za to, že svet krásy som si síce v detstve vybojovala, ale ostal mi v tom, že ma vedie k tej mojej individualite, kde si zachovávam svoj štýl, ktorý sa odráža od môjho Ja. Mojich pocitov, môjho Ženstva, môjho vnímania krásy. Autorita, ktorá ma v tomto svete vedie.
Dodnes vnímam v sebe to citlivé dievča a zároveň rebelku, ktorá túži po pozornosti. Aby som jej ju ale mohla dať, potrebujem ju vnímať a komunikovať s ňou.
Vnímaš v sebe aj Ty to malé dievčatko, ktoré chce svoju pozornosť? Alebo ju nechávaš sedieť niekde v kúte bez povšimnutia a nahádžeš na seba čo šatník dal? Poznáš svoju vnútornú krásu? Čo Ti pristane v daný moment?
Tvoj svet krásy je tu pre Teba
