Dieťa je pre mňa akési synonymum čistoty a citlivosti. Lenže čas a priestor, v ktorom sa pohybuje a v ktorom vyrastá ho príliš zaťaží tými limitmi, ktoré mu poukazujú na to, čo nesmie, čo musí, čo je pre neho dobré a čo nie…
Vyjadrovať svoju autenticitu tak, ako ju dieťa cíti, bez akýchkoľvek napomenutí je šťastné detstvo. Keď rodič dieťa prijíma také, aké je, vychováva človeka so zdravím sebavedomím.
Moja citlivosť liezla každému na nervy, preto som si často unikala do svojej skrýše, kde som si vytvorila imaginárnych kamarátov, ktorým som povedala čo ma trápi a kde som mohla byť sama sebou. Časom som sa ale naučila svoju citlivosť potláčať, pretože svet, v ktorom som sa pohybovala na mňa tlačil s pokynmi “to zvládneš!, musíš byť silná!, zahryzni si do jazyka! atď…", takže som začala byť na seba príliš tvrdá, príliš kritická a tak som vystupovala aj voči svetu. “Čokoľvek a akokoľvek urobíš, nestačí to! Musíš byť lepšia, pretože to nie je dokonalé!" Takže aj zo mňa sa stal robot, ktorý reaguje na pokyny v domnienke, že mama a svet ma len vtedy budú ľúbiť a príjmu ma. Život v strachoch z odmietnutia a v prehnanej dokonalosti ma postavil do pozície útoku voči každému a voči všetkému. Len tak sa dokážem brániť.
Ale všetko do času… až kým som nepadla do depresií. Kedy ten nátlak na telo, systém na moju psychiku u mňa vyvolal zrútenie. Emočné výkyvy, absolútna disharmónia a vnútorné konflikty, ktoré mi paradoxne ukázali cestu k sebe, k svojmu dieťaťu, k svojej citlivosti. Pomaly začať vnímať svoje pocity, ktoré chcú byť vyjadrené, či už telom, slovom, alebo formou kreativity. Pomaly sa vracať do detstva k svojej autenticite, ktorá pre svet nemusí byť dokonalá, ale pre mňa je čistá. Vnímať to svoje vnútorné dieťa, ktoré potrebuje ochrániť a tým byť v bezpečí. Dodávať mu vieru v život a zdravé sebavedomie.
Len vtedy mi nezáleží na tom, čo si o mne myslí svet vonku. Pretože ten svoj svet vo svojom vnútri Ja prijímam taký, aký je…
Petra Yasin
