Každý deň si môžem zvoliť, či budem reaktívna, alebo kreatívna. Oboje sú správne, oboje sú pohyb a oboje mi prinesú výsledok.
Dnes si dávam otázku “kde sa vlastne nachádzam?” - vlastne ani neviem. Cítim sa ale dobre v tom ako som a cítim, že si svoj Domov kreujem každý deň. Hlava ma vlastne väčšinu života tlačila k nejakému cieľu, ktorý som ani nemala zadefinovaný. Dosahovať ideál dokonalosti, ktorý mi nepriniesol nič iné, len smútok mi pomohlo pochopiť, že je to len ilúzia. Dnes ma to niečo vo mne poháňa vpred, akurát pohľad a spôsob sa zmenil. Práca, ktorá ma napĺňa, rodina, priatelia…to všetko je každodenný odraz môjho ja, môjho Domova ako v sebe, tak vonku. Keď Domov nie je ničím iným ako každodenné “užívanie si” seba samej v rôznych okamihoch, situáciách a vnímať tento proces bytia a žitia a jeho dôsledky.
Vzťahy s ľuďmi, rodina, priatelia sú zrkadlom a zároveň odpoveďou pre mňa.
Keď nechcem už tlačiť na nič, ako dieťa, ktoré chce novú hračku, či pozornosť z nedostatku, ale nechávam len veci k sebe samé plynúť a prijímať také, aké sú. Zároveň ale učiť sa nechať odísť to čo má, čo splnilo svoj účel. Jednoducho byť pasívne aktívna a zároveň prijímajúca.
S vďakou a porozumením, ale aj vierou, že žiadny koniec neexistuje, že všetko je pohyb, prirodzený proces a tvorba môjho bytia, môjho príbehu a mojej identity.
