Keď sa krása stane hanbou
Krása nie je len vizáž, aj keď mnoho žien si ju spája len s fyzickým vzhľadom. Nakoniec, tak to asi má byť, veď žena predstavuje telo, o ktoré sa rady staráme a dávame mu rôzne podoby. Takzvaný obraz fyzickej krásy.
Ja sama by som si sypala popol na hlavu, ak by mi na vizáži a každodennej úprave nezáležalo, či už sa jej venujem viac, alebo menej. Otázkou skôr je, čo chcem svojím obrazom docieliť a ako sa chcem odprezentovať v spoločnosti, ale aj sama pred sebou, akú rolu chcem v danom okamihu zastávať. Nie raz som sa sama ocitla v situácii, kde mi krása ukázala aj svoju temnú tvár a zneužila moju naivitu nepoznaného. Keď mi ukázala svoju silu nesmrteľnej Bohyne, ktorej patrí svet. A napriek tomu, že som sa vedome nikdy nesprávala arogantne, pravdepodobne jej sila pýchy zo mňa musela vyžarovať, pretože som sa nie raz ocitla v situácii, ktorá ma hodila na kolená hanby, akoby mi chcela ukázať, kto je tu pánom.
Vraví sa „to čo chceme najviac skryť, to máme napísané na čele“. Vždy som si dala záležať na svojej celkovej úprave, vôni, postoji, cez aký obraz seba budem komunikovať so svetom. A nech som sa snažila vytvoriť si akúkoľvek „masku“ pre adekvátnu príležitosť, pre okolie, dlho bol celý môj obraz ovplyvnený pocitom hanby. Častým odrazom boli neprimerané pohľady, ataky na moju osobu a šepkanie príliš hlučné. Nech som si vytvorila akékoľvek pevné brnenie výrazným make-upom, či odzbrojujúcim kostýmom, pocit menejcennosti ma všade nasledoval.
Až introspekcia a dialóg s touto ženou vo mne, mi pomohol pochopiť krásu ako takú a rozšíril mi poznanie o nej samej.
Dnes moja komunikácia s ňou má inú úroveň. S radosťou ma vedie, ak jej načúvam. Vždy mi poradí, aký obraz si vytvoriť, aby ma chránil, bol mi pilierom a dodal sebavedomie. A vždy ma vopred upozorní na situáciu, kde by som opäť mohla skončiť na kolenách.
Možno hanba je len jeden z otlačkov krásy danej skúsenosti, ktorá nás chce usmerniť a nie ovládať. Takto si dokážeme každý deň vytvoriť svoj obraz, ktorý môžeme prezentovať hrdo a zároveň potichu. Nie ako obraz menejcennosti, ale obraz jej krásy.
